Sú príbehy, na ktoré sa malo zabudnúť. Príbehy, ktoré mali zostať pochované.

No slová Jana Antonína Baťu, ktoré napísal tesne pred posledným výdychom, sa napĺňajú:

„Vyjde pravda na povrch jak olej na vodu, je třeba však v ní věřit, a ne na náhodu. Cti pravdu, važ si pravdy, každému pravdy přej…”


Písal sa rok 1938. V srdci Slovenska, na zelenej lúke, vznikajú
Baťovany. (dnešné Partizánske) Moderné mesto, ktoré bolo len zlomkom veľkej vízie. J. A. Baťa veril, že vtedajšie Československo bolo od prírody jedným z najbohatších a najpriaznivejších krajov sveta, že jeho obyvateľstvo patrí k najnadanejším a najpracovitejším ľuďom sveta. Jeho víziou bolo vybudovať železničnú magistrálu, moderné diaľnice naprieč celým Československom a mnohé iné nápady v prospech republiky. Keď však prezidentovi Benešovi predložil 15-metrovú mapu svojich nápadov, na ktorej všetky svoje myšlienky zrozumiteľne predstavil, dostal mrazivú odpoveď: „Nepotrebujem rady od obuvníka.“




Jan Antonín Baťa bol priamy muž. Mníchovská dohoda ho hlboko sklamala a preto poslal osobný list Eduardovi Benešovi, kde mu vytkol prílišnú pasivitu. Kriticky sa vyjadril aj voči západným politikom v prejave pre anglický rozhlas s názvom ,, Obyvatelia západu, nezabúdajte na svoj dlh.” Tým si znepriatelil mocných na oboch stranách.

Nemci pozorne sledovali medzinárodné aktivity Jana Antonína Baťu, pretože chceli jeho podniky zapojiť do svojej vojnovej výroby . Zatkli ho behom jeho cesty cez Sudety do Holandska, no po proteste československej vlády ho prepustili pod podmienkou, že navštívi v Berlíne Hermanna Göringa. Ten mu ponúkal, že Nemecko podporí jeho kandidatúru na post prezidenta Československa výmenou za kolaboráciu. Baťa odmietol. Hoci jeho fabriky museli vyrábať pre Wehrmacht, robili to zámerne nekvalitne. Sú záznamy, že Nemci neboli spokojný s kvalitou firmy Baťa.

 

J.A. Baťa bol obvinení zo spolupráce s nemcami. Médiá ho označili za kolaboranta a zradcu.Hoci sa snažil tieto obvinenia vyvrátiť, nakoniec pochopil, že sa im neubráni.

Tak vznikol plán ako zachrániť stroje, suroviny, kapitál aj ľudí. Zakladá sa spoločnosť Kotva a tzv. ,,baťovské jednotky” cez, ktoré vyviezol do bezpečie mnoho zamestnancov a stovky židovských rodín. Za tento hrdinský čin je dodnes zapísaný v pamätníku Yad Vashem v Izraeli.

Čo sa stalo s mužom, ktorý prišiel o všetko, no v srdci si niesol baťovský oheň? Dozviete sa už o pár dní v pokračovaní nášho príbehu.



Autor článku Adriana Tóthová



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *