ODBER NOVINIEK
Svoju milovanú vlasť opustil Jan Antonín Baťa 13.marca 1939 a do Československa sa už nikdy nevrátil.
Po skončení vojny americké aj britské úrady oficiálne potvrdili, že neexistujú dôkazy o spolupráci J. A. Baťu ani jeho firiem s nacistickým režimom. Napriek tomu sa československá exilová vláda usilovala udržať jeho meno na tzv. „čiernej listine“ až do roku 1946.
Osobne sa poznal s prezidentom Eduardom Benešom i s rodinou Masarykovcov. Pomoci sa však nedočkal. Existujú indície, že Beneš vnímal vplyvného priemyselníka ako politického konkurenta a možného nástupcu v prezidentskom úrade, čo mohlo prispieť k oddiaľovaniu jeho očistenia.
Nasledovalo znárodnenie baťovského impéria. Hoci zákon predpokladal náhradu, štát sa jej snažil vyhnúť. Národný súd v roku 1947 odsúdil J. A. Baťu na 15 rokov väzenia a stratu všetkého majetku bez možnosti odvolania za to, že sa verejne neprihlásil k exilovej vláde. Majetok bol skonfiškovaný bez náhrady a jeho meno sa stalo terčom rozsiahlej diskreditačnej kampane.
,, Odsoudili ste mně za podivnou vinu, podle zpráv mých obhájcú rozsudek říká toto:
J.A Baťa se odsuzuje, že se veřejně neprohlásil stoupencem zahraniční vlády za války. Kdo z vás, vážení soudcové z povolání i z lidu, se za války veřejne prohlásil za stoupence zahraniční vlády?”
S rodinou našiel nový domov v Brazílii. Tam, kde bola džungľa a prach, začal znovu budovať. Po vzore Zlína vznikali mestá, Batayporã, Batatuba, Bataguassu, Mariápolis, Vila Cima, Anaurilandia. Miesta, kde práca mala dôstojnosť a komunita zmysel.
Jedným z najväčších diel J.A. Baťu v Brazílii bol most cez rieku Paraná, ktorý spája štáty Mato Grosso do Sul a Sao Paulo.
,,Děda byl vizionář. Místa vybíral strategicky s ohledem na další rozvoj a propojení s okolím. Města byla jádra oblastí, které se měly rozvíjet a propojovat. Se svým týmem měli malé letadlo, ze kterého sledovali, kde je řeka. Sekerami v džungli otevírali cesty, aby se k místu dostali. Jako první se pak uspořádala mše svatá a v tom místě pak postavili kostel,“ spomína vnučka J A. Baťu Dolores Ljiljana Bata Arambasic.
V roku 1957 za svoje uskutočnené kolonizačné projekty bol navrhnutý na Nobelovu cenu mieru, návrh podporili významné medzinárodné osobnosti vrátane manželky amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta. Kandidatúry sa však vzdal v prospech brazílskeho kandidáta. Za svoju činnosť v Brazílii dostal tiež ocenenie od pápeža.
J.A. Baťa je autorom mnohých kníh, no za zmienku stojí spomenúť knihu Budujme stát pro 40 000 000 lidí. V knihe opisuje ako by mohlo Československo dosiahnuť vyššiu úroveň, a to v ekonomickej, technickej a dopravnej oblasti.Natíska sa mi otázka, mohol by človek, ktorému tak záleží na rodnej krajine, že vypracuje plán, predstaví ho vtedajšiemu prezidentovi a napíše o tom knihu, zradiť svoju krajinu?
Odišiel z tohto sveta 23.8.1965 s vierou, že pravda vyjde na povrch…
Jeho slová sa naplnili a v roku 2007 bol Ján Antonín Baťa definitívne rehabilitovaný, súd konštatoval, že sa nedopustil žiadnych zločinov.
Archívy, ktoré desaťročia zhromažďoval jeho vnuk John Nash, priniesli ďalšie svedectvá o tom, že J. A. Baťa finančne podporoval protinacistický odboj aj Slovenské národné povstanie. Mnohé skutočnosti, ktoré boli roky zamlčiavané, postupne vyšli najavo.
V týchto dňoch si pripomíname 128. výročie narodenia nielen podnikateľa J.A. Baťu ale aj človeka, ktorý položil základy nášho mesta. Priniesol prácu, systém, víziu a moderné myslenie.
Aj preto sme vytvorili sériu Baťa, kolekciu šiestich káv pomenovaných podľa miest, ktoré vybudoval v Brazílii.
Nie ako marketingový nápad, ale ako prejav úcty.
Bataypora
Batatuba
Bataguassu
Mariápolis
Vila Cima
Anaurilândia
Každá z nich je malou spomienkou na človeka, ktorý veril v prácu, odvahu a budovanie komunít, nech už bol kdekoľvek na svete.
Autor článku Adriana Tóthová
