Som Čech, Moravan, Valach…
Sú okamihy, ktoré v živote človeka všetko zmenia. Pre malého, osemročného Tomíka Baťu jedným z takýchto okamihov bol deň, kedy prišiel o mamičku. Celá rodina bola zahalená v smútku. Po skromnom kare sa Tomáš so slzami v očiach opýtal svojho otca: „Prečo mamička žila tak krátko?“ Hľadel naňho s úprimnou detskou tváričkou a vzápätí z neho vyšlo odhodlanie: „Ja tento svet zmením, aby mamičky nemuseli toľko drieť!“
Možno práve v tom momente sa zrodil vizionár. Tomáš síce zdedil po otcovi Antonínovi vrodený obchodnícky talent a už od útleho detstva s ním chodieval na jarmoky, no ich názory sa často rozchádzali. Jeho vzorom sa stal Thomas Alva Edison a obdivoval aj Henryho Forda – chudobného vidieckeho chlapca, ktorý sa vlastnou usilovnosťou vypracoval na priemyselného titana.

Láska k strojom a zdravý rozum
Tomášovi učarovali stroje. Zaujímal sa o každý detail, rozoberal ich, študoval ich konštrukciu a zakresloval si ich časti. Jeho veľkým snom bolo čo najviac nahradiť ťažkú fyzickú prácu strojmi, presne tak, ako to sľúbil mamičke. K všetkému však pristupoval so zdravým sedliackym rozumom. Baťovci nečakali, kedy zákazník príde do dielne. Cestovali za ním. Sám Tomáš v špeciálne prispôsobenej bričke s kočišom a obchodným zástupcom navštevoval najdôležitejších odberateľov.
Jeho túžba učiť sa od najlepších ho v 27 rokoch zaviedla do Ameriky. Skúsenosti, ktoré tam načerpal, uplatnil doma. V roku 1927, ako prvý, zaviedol pásovú výrobu topánok, čo premenilo firmu na svetového lídra.
Viac než len fabrika
Tomáš Baťa pochopil, že ak chce mať šťastných a produktívnych zamestnancov, musí im vytvoriť ideálne prostredie. Prepojil prácu s bývaním, športom a oddychovými zónami. Firma budovala nielen továrne, ale aj obchodné domy, školy, vedecké ústavy, filmové ateliéry, nemocnicu a dokonca kino. Založil Baťovu školu práce, ktorej cieľom bolo vychovať všestranných ľudí, odborníkov v továrni a kultúrne žijúcich občanov.
Hoci vybudoval svetové impérium, aj on mal strach. Bál sa rozprávať po anglicky. Aby mu pomohla, jeho manželka Mánička sa s ním doma rozprávala v angličtine. Vďaka jej trpezlivosti a podpore tento strach prekonal.
Fascinovalo ho lietanie, skracovalo vzdialenosti a jeho ideou bolo využiť lietadlo ako hlavný dopravný prostriedok ,,Nehovor mi, že to nejde. Povedz mi, že to nevieš urobiť.“ Toto nebolo len heslo na stene fabriky. Bol to životný postoj muža, ktorý lietal vlastným lietadlom v čase, keď väčšina ľudí ešte jazdila na povozoch, a ktorý tragicky zahynul v oblakoch.
12. júla 1932 nastúpil Tomáš Baťa do lietadla smerujúceho do Švajčiarska. Mal otvoriť novú pobočku
a tešil sa na stretnutie so synom Tomíkom. Ráno bolo hmlisté, odlet sa posúval. Hoci sa zdalo, že hmla je len lokálna, Tomáš, verný svojmu tempu, sa ponáhľal a rozhodli sa vzlietnuť. Trvalo to len niekoľko minút. Na letisku zaznela obrovská rana. Lietadlo sa zrútilo. Pilot Jindřich Brouček a Tomáš Baťa boli mŕtvi.
Zlín sa ponoril do tmy a čiernych zástav. Odišiel muž, ktorý sa prebil na špičku priemyselníkov a ktorého systém práce, princípy a neustála chuť napredovať nás inšpirujú aj dnes.
Na jeho počesť: Limitovaná edícia kávy
V tomto výnimočnom roku, kedy si pripomíname 150. výročie narodenia Tomáša Baťu, sme pre vás pripravili niečo špeciálne. Limitovanú edíciu kávy, venovanú jeho pamiatke.
Je to káva, ktorá v sebe nesie odkaz na odhodlanie malého chlapca zmeniť svet. Je silná a plná chuti, ako jeho vízie. A jej obal vás prenesie do doby, kedy poctivá práca a zdravý rozum dokázali zázraky. Nech je pre vás každá šálka tejto kávy inšpiráciou k tomu, aby ste aj vy išli za svojimi snami, prekonali strach a menili svet k lepšiemu.
Autor článku Adriana Tóthová