Fenomén Baťa: Príbeh z našej vrátnice (kaviarne)

„Mládí vprěd!„

Poďte sa spolu so mnou pozrieť, ako vyzeral bežný deň študenta: Denný režim bol presný a nemenný. Baťa veril, že poriadok v čase vytvára poriadok v myslení. Zatiaľ čo my si ráno doprajeme šálku dobrej kávy, študenti Baťovej školy práce mali budíček už o 5:30. Ranná hygiena a poriadok na izbách, spoločné raňajky. O siedmej ráno už mladí študenti prechádzali cez našu vrátnicu. Vyleštené topánky boli vizitkou. Disciplína bola základným pilierom úspechu. Študenti sa učili remeslu, presnosti, tempu a zodpovednosti za výsledok. Postupne prechádzali rôznymi pracoviskami, aby pochopili celý výrobný proces. Zarábali si na seba, platili si stravu a internát. Baťa ich učil, že v živote nie je nič zadarmo. Študenti napríklad nemohli prijať finančnú podporu od svojej rodiny. Na druhej strane veľmi rýchlo zistili, že zarobia viac ako ich rodičia. Po obednej pauze sa prezliekli a sadli do školských lavíc. Učili sa odborné predmety, jazyky, matematiku, účtovníctvo a hospodárstvo. Veľký dôraz sa kládol na ekonomické myslenie a pochopenie fungovania firmy. Večer bol čas na osobný rozvoj, šport, kultúrne aktivity a povinné plánovanie rozpočtu. Každý študent mal vlastnú vkladnú knižku a musel vedieť hospodáriť. Deň sa končil opäť poriadkom a prípravou na ďalší deň. Každý detail mal viesť k jednej veci – vychovať samostatného človeka. Mladí muži sa pripravovali najmä na technické, výrobné a manažérske pozície. Baťa ich viedol k tomu, aby raz dokázali prevziať zodpovednosť za dielňu, úsek či podnik. Študenti medzi sebou riešili porušenia pravidiel a učili sa viesť – nie z pozície moci, ale služby.

Tomáš Baťa to vystihol jedným zo svojich najznámejších výrokov: „Vychovávame ľudí, nie zamestnancov.“

Čo myslíte vy? Bol ten systém príliš tvrdý, alebo by sme potrebovali aspoň kúsok tej baťovskej školy práce vrátiť do našich škôl? Baťa dobre vedel, že bez šikovných žien by jeho impérium nebolo kompletné. Nabudúce vám vyrozprávam o tom, ako sa z nesmelých dievčat stávali sebavedomé dámy.

,,Chceme učiti naše děti tak dokonale, aby ony mohly býti nejen našimi žáky, ale i našimi učiteli. Prěji si získati každý den sám nějakých vědomostí, kterým se ve škole učí můj syn. Takto vlastně budujeme školy nejen pro svoje děti, nýbrž školy,ze kterých sami čerpáme vědomosti, kterými bychom svůj život zlepšili, zkrášlili zpříjemnili,“

Tomáš Baťa

Autor článku: Adriána Tóthová