Fenomén Baťa: Baťova škola práce -„Mladé ženy“

Ako zo skromných dievčat vyrastali sebavedomé dámy…

.

Písal sa rok 1929. Baťova škola práce (BŠP) už vtedy praskala vo švíkoch pod náporom záujemcov.

Tomáš Baťa si však uvedomil, že k jeho cieľavedomým ,,mladým mužom“ chýbajú rovnako vzdelané a rozhľadené ,,mladé ženy“. A tak sa brány tejto legendárnej školy otvorili aj pre ne.

Zo školy priamo do života:

Na internáty vtedy prichádzali nesmelé, často dedinské dievčatá, niektoré ešte v kroji. O tri roky neskôr však brány školy opúšťali sebavedomé, vzdelané a moderne zmýšľajúce ženy. Nebola to len škola, bola to skutočná ,, univerzita života.“

Dievčatá , rovnako ako ich mužskí spolupracovníci, pracovali v továrni ako bežní zamestnanci. Táto skúsenosť mala hlbší význam . Keď sa neskôr baťovská žena vydala a založila si rodinu, presne vedela, čo obnáša tvrdá práca v továrni a dokázala byť svojmu mužovi skutočnou oporou.

Prísny režim a elegancia ako vizitka:

Život v škole mal jasné pravidlá. Od mája do septembra začínal deň rozcvičkou pred internátom. Kým boli dievčatá v práci, vychovávateľky prísne bodovali poriadok na izbách, všetko sa muselo lesknuť! Ešte pred odchodom do zmeny prešli mladé dámy ,, kontrolným okom“.

Boli vlasy pekne upravené? Bolo oblečenie čisté a ožehlené? Pôsobila mladá žena upravene?

 Elegancia u Baťovcov totiž nebola rozmarom, ale vizitkou sebaúcty a disciplíny. Baťovská žena by nikdy neodišla z domu neupravená. Svoju uniformu nosili študentky s nesmiernou hrdosťou, bola to značka prestíže.

Moderná žena: kuchárka aj ekonómka v jednom

Tomáš Baťa chcel, aby boli ženy pripravené na všetko, čo život prinesie. Navštevovali kurzy varenia a šitia, pretože varenie považoval Baťa za umenie, ktoré priamo ovplyvňuje zdravie rodiny. To však zďaleka nebolo všetko. 

V školských laviciach sa učili: Cudzie jazyky a obchodný styk, účtovníctvo a domáce hospodárenie, plánovanie rozpočtu. Každý týždeň si  dievčatá rozpisovali, ako naložia so zarobenými peniazmi.

Vychovávateľky sledovali výšku úspor, ktoré boli úročené 10%. Vďaka tomu mali absolventky po škole usporený slušný kapitál na štart do života. Cieľ  bol jasný: mladá žena nemá byť finančne závislá od muža ale má byť jeho rovnocennou partnerkou pri správe rodinných financií.

Športom k vytrvalosti

Baťa miloval šport. Nevidel v ňom len pohyb, ale školu vytrvalosti a schopnosti prijať prehru. V Zlíne vyrástli telocvične, areály a bazény. Mimochodom, vedeli ste, že najslávnejším absolventom BŠP bol legendárny olympijský víťaz Emil Zátopek?

Príbeh o ,,kráľovi obuvi“

Na záver jedna milá spomienka od našej čitateľky. Jej dedko . absolvent BŠP, spomínal, ako celá škola napäto čakala na návštevu samotného Tomáša Baťu. Všetci boli zvedaví, aké topánky bude mať ,, kráľ obuvi“ na nohách. Výsledok? Baťa prišiel v starších , vychodených topánkach. Keď videl ich prekvapené tváre, s úsmevom povedal: ,, Topánky majú byť hlavne pohodlné a musia veľa vydržať. Tie moje sú toho najlepším dôkazom.“

Čo myslíte? Boli mladé ženy z prísnej Baťovej školy práce pripravené na život lepšie než dnešné dievčatá? Dnes máme síce nekonečné možnosti štúdia a technológií, no Baťova škola dávala niečo unikátne – dokonalé prepojenie disciplíny, praktických zručností a finančnej slobody.

Budeme radi, ak nám do komentárov napíšete svoj názor!

Autor článku Adriána Tóthová